Ktoré svetlo má najkratšiu vlnovú dĺžku?

Svetlo s najkratšou vlnovou dĺžkou v spektre viditeľného svetla je fialové, ktoré má vlnovú dĺžku približne 380 nanometrov. Táto vlnová dĺžka je na opačnom konci spektra oproti červenému svetlu, ktoré má najdlhšiu vlnovú dĺžku, približne 700 nanometrov. Fialové svetlo je preto časťou spektra, ktorá má najvyššiu frekvenciu a najnižšiu vlnovú dĺžku, čo znamená, že má viac vlnových cyklov za sekundu ako ostatné farby viditeľného svetla.

Mimo viditeľného spektra existujú aj iné formy elektromagnetického žiarenia s ešte kratšími vlnovými dĺžkami, ako sú ultrafialové svetlo, röntgenové lúče a gama žiarenie. Gama žiarenie má medzi všetkými formami elektromagnetického žiarenia najkratšiu vlnovú dĺžku a najvyššiu frekvenciu, čo mu umožňuje prenikať cez väčšinu materiálov a je známe svojou schopnosťou poškodiť živé tkanivá.

Vlnová dĺžka svetla je dôležitým faktorom v mnohých aplikáciách, vrátane spektroskopie, kde sa analyzuje svetlo rozptýlené alebo emitované látkami, aby sa zistilo ich chemická zloženie, štruktúra a vlastnosti. Vlnová dĺžka svetla tiež ovplyvňuje jeho refrakciu a disperziu pri prechode cez rôzne médiá, ako sú optické šošovky alebo prizmy (optické hranoly). Tieto vlastnosti sú využívané v mnohých technologických a vedeckých aplikáciách, vrátane optických prístrojov, laserov a teleskopov.